To najdôležitejšie

Aby učily mladé ženy rozumu, aby milovaly svojich mužov, aby milovaly svoje deti, aby boly rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.

–       Títus 2:4,5

Úlohou starších žien v cirkvi je vyučovať mladšie ženy o povolaní manželky. Títus 2:4,5 predkladá povolanie mladšej vydatej ženy. Ale nie je to služobník slova Títus, ktorý má o tom priamo vyučovať mladšie ženy. Služobník slova musí hovoriť veci, ktoré zodpovedajú zdravému učeniu (2:1). Musí ich hovoriť starším ženám (2:3), aby oni následne mohli učiť mladšie vydaté ženy. Staršie ženy v cirkvi, či už vydaté alebo nevydaté, majú voči mladším ženám konkrétnu zodpovednosť, povolanie do stanoveného „úradu“. Existuje na to dobrý dôvod. Staršie ženy sú totiž schopné vykonať to, čo pastor, alebo starší ako muž, nie je schopný vykonať. Je len prirodzené, že mladšie ženy dôverujú starším ženám. Idú za staršími ženami so svojimi otázkami a problémami, tak majú staršie ženy príležitosť poučiť mladšie ženy. Zvlášť to platí o starších ženách, ktoré sú matky v Izraeli (=cirkvi, pozn. prekl.), pretože práve na ne sa pozerajú ich dcéry a nevesty. Musia využiť tieto príležitosti, aby vyučovali mladšie ženy, aby boli rozvážne, milovali svojich manželov, milovali svoje deti a vykonávali všetky úlohy, o ktorých tento text hovorí.

Staršie ženy nevyučujú len slovami. Sú povolané aj k tomu, aby učili príkladom. Mladé manželky vidia na správaní starších žien príklad, ktorý majú nasledovať zvlášť na živote svojich matiek. Je to konkrétne správanie sa starších žien k svojim manželom, ktoré je podnetným príkladom pre mladšie ženy. Príklad, ktorý matky svojim dcéram dávajú, je tou najúčinnejšou inštrukciou, či už na dobré alebo na zlé. Dcéry by od svojho najútlejšieho veku mali vyrastať v domove, kde vzťah ich matky k otcovi zodpovedá pobožnosti predloženej v Títovi 2:4,5. Cez svoj vlastný život musia staršie ženy, obzvlášť matky, „učiť dobrým veciam“.

Aj keď tu prítomné hľadisko hovorí o povolaní pre staršiu ženu, aby vyučovala mladšie, tento text predstavuje úplný opis mladej kresťanskej ženy ako manželky. Naša okamžitá reakcia na mladú, tu zobrazenú ženu, je: „Aká nádherná a ušľachtilá bytosť“. Má tú istú slávu aká vyžaruje zo ženy v Prísloviach 31. Od ženy zo sveta sa líši natoľko, nakoľko sa krása líši od ohyzdnosti a vznešenosť od prízemnosti. Jej patrí pravá krása a skutočná ozdoba: „krotkosť a tichosť ducha,“ ako hovorí Peter, „čo je drahocenné pred Bohom“ (1. Petra 3:4). „Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju“ (Príslovia 31:28).

Zisťujeme, že jej nádhera a sláva pozostáva z troch hlavných cností. Je poslušná, má zdravé zmýšľanie, alebo ako to vyjadruje text v Títovi, je „rozumná“ a „cudná“, bojí sa Boha. Toto je povolanie každej kresťanskej ženy ako manželky.